Charakteristika:
Pektíny sa bežne vyskytujú v prírode, predovšetkým v ovocí (jablká, citrusy) a tiež v bunkových stenách rastlín. Pektín ako látka bol prvýkrát popísaný v roku 1825, ale jeho vlastnosti na výrobu marmelád a džemov boli známe oveľa dlhšie.

Použitie:
Vďaka svojej želírujúcej povahe ho nájdeme v mnohých potravinách, kde funguje ako stabilizátor, zahusťovadlo, emulgátor a spojivo. Najviac známe použitie je v marmeládach a džemoch. Pektín je možné tiež kúpiť ako samostatnú látku, väčšinou v zmesi s cukrom, ktorá sa používa na domácu výrobu marmelád. Ďalej sa používa napríklad v sirupoch, zmrazených potravinách, zmrzline, dressingu, želé cukríkoch, jogurtových nápojoch alebo ako náhrada tuku v pekárskych výrobkoch. Množstvo používaného pektínu je podobné tomu, aké je bežné v čerstvom ovocí, teda 0,5% – 1% obsahu. Pektín sa používa aj v lekárstve – vďaka svojej vysokej hustote pôsobí proti hnačkám. Ďalej tiež v špeciálnych zdravotníckych lepidlách a v prípravkoch na hojenie rán.

Výroba:
Pektíny vo väčšom množstve obsahuje kôra citrusov, kde ich obsah činí až 30%, a tiež jablká, obsah pektínu je ale len 1% objemu. Na výrobu pektínu sa používa zvyšok ovocia z prípravy džúsov, najmä kôra z vylisovaných citrusov alebo dreň a šupka jabĺk. Pektín sa potom extrahuje pomocou zriedenej kyseliny chlorovodíkovej pri cca. 80 °C, pridá sa etanol alebo izopropanol a dôjde k vyzrážaniu pektínu (predtým sa používali na zrážanie pektínu soli hliníka). Alkohol sa oddelí a vysušením sa získa konečný produkt – Pektín E440(i).